top of page
  • Writer's pictureGabriela Burianková

Rodinná kultúra. Ako ju budovať?




Keď sa povie rodinná kultúra, možno to v nás vyvolá otázky – také niečo existuje? Čo to je? Načo je to dobré?

Každý z nás, kto má rodinu, túto kultúru buduje. Aj nevedomky.

Pri rodinnej kultúre si uvedomiť jeden dôležitý fakt: rodina sa skladá z jednotlivých originálov. No len premenou postoja z „ja“ na „my“ môžeme budovať túto kultúru.


Čo to teda je?

Rodinná kultúra je niečo, čo nás spája ako rodinu, niečo, čo je pre nás charakteristické, čo pretrvá a deti si na to ako dospelé spomínajú a možno sa to snažia aj uplatniť vo svojej novej rodine.

Je dobré sa zamyslieť nad tým, čo rodinu spája, čo z nej robí skutočnú rodinu a nie skupinu náhodných ľudí.

Určite je to pokrvný zväzok. No nielen to. Spája nás aj správne pochopená vzájomná láska a služba navzájom. A čo je veľmi dôležité, je to spoločná vízia, princípy, hodnoty.


Prečo je potrebná vízia?

Zamýšľate sa niekedy nad tým, ako bude vaša rodina vyzerať o 10 alebo 20 rokov? Ak poznáme víziu, jednotlivé kroky podriaďujeme k jej dosiahnutiu. Bez nej sa môžeme stratiť. Treba uvažovať o tom, čo chceme pre seba a pre svoje deti, kam ako rodina smerujeme – teda, čo je náš dlhodobý cieľ.


Pravidlá pri budovaní rodinnej kultúry

Sú dôležité, lebo nastoľujú poriadok, či už duchovný alebo materiálny a zabezpečujú pocit bezpečia a stability.

Ich nespornou výhodou je, že pomáhajú vyhnúť sa mnohým konfliktom a zbytočným diskusiám.

V neposlednom rade umožňujú lepšie a efektívnejšie využitie času. Vďaka tomu si môžeme plánovať činnosti v optimálnom poradí. Iste, nejde všetko naplánovať presne a plány sa často menia a vyžaduje si to od nás flexibilitu. No ak ich máme zhruba dané, vieme čas využiť dobre a netečie nám pomedzi prsty. Navyše nás tým čakajú menšie prekvapenia a nemusíme riešiť situácie ad hoc. Takto sa môžeme vyhnúť prudkej výmene názorov.

Nedajme sa odradiť tým, že deti sa zdanlivo búria proti princípom a pravidlám. V skutočnosti sú s nimi hlboko spojené, ukazuje im to, že nám v rodine na niečom záleží, niečo chceme spoločne dosiahnuť. Nedostatok pravidiel je ako zlyhanie semaforov na križovatke. Vieme si predstaviť, ako by to mohlo skončiť.

Niekomu pomáha si pravidlá napísať, inak na ne rýchlo zabudne. Výhoda ich zapisovania je tá, že si navzájom pomáhame pri ich sledovaní. Forma zapisovania môže byť rôzna, napr. rodinný kalendár, zoznamy domácich prác či rodinná agenda.

Čoho sa môžu pravidlá týkať? Napríklad denného rozvrhu činností, financií, pozerania TV, používania PC, domácich prác, jedálnička....


No nielen pravidlá...

Do našej rodinnej kultúry patrí aj to, akým spôsobom navzájom komunikujeme. Aké slová používame, akým tónom sa rozprávame a tiež, aké sú témy našich rozhovorov.

Aká je celková atmosféra v našej rodine – je cítiť radosť, optimizmus, otvorenosť voči ostatným? Deti sú citlivé na tieto aspekty a dávajú nám svojím správaním zrkadlo, aká je tá naša domáca atmosféra.

Dôležité je aj to, ako dbáme o svoj vzhľad, ako sa obliekame. Samozrejme, doma sme trochu uvoľnenejší aj v oblečení, ako keď ideme do práce či medzi známych. No aj tak by sme mali zachovať aj v tomto smere kultúru – byť aj doma vhodne upravení, učesaní, nemať tie najstaršie veci na sebe, nechodiť v spodnej bielizni a pod.

O kultúre našej rodiny vypovedá aj to, aké časopisy, hračky, či médiá sa u nás vyskytujú a v akom množstve. Ak má každý svoj notebook, tablet alebo televízor v izbe, v takomto prostredí sa ťažko buduje kultúra „my“. Odpovedzme si na otázku: čo je v centre našej rodiny? Stôl, kde sa všetci stretneme alebo televízor?


Dôležité oblasti kultúry

Kultúra jedla hovorí o tom, aký spôsobom spolu stolujeme. Jeme spoločne alebo samostatne? Spoločné stolovanie je skvelým spoločným časom, kedy sa môžeme porozprávať, dozvedieť sa, aký mal ten druhý deň, čo ho potešilo a čo naopak, čo sa nepodarilo. Pritom môžeme učiť deti pomáhať so stolovaním aj pre ostatných, všímať si, či druhí niečo nepotrebujú, napr. podať servítku alebo naliať pohár vody. Pri stolovaní zachovajme estetiku a slušnosť. Deti si to všímajú a učia sa to od nás.

Pri kultúre odpočinku sa buduje, ako kvalitne využijeme svoj voľný čas, aby to nebolo len „zabitie času.“ Odpočinok neznamená lenivosť alebo stále ničnerobenie. Je dobré vybrať si správny druh zábavy – knihy, spoločné výlety, rodinný film, spoločenské hry. Oplatí sa zamýšľať sa dopredu, kde a ako budeme tráviť čas a tak vytvárať priestor na upevňovanie vzťahov a tiež na spomienky, ku ktorým sa budú radi všetci vracať a čerpať z nich.

Kultúra práce nám otvára priestor na učenie správneho základu konania. Výhodou spoločnej práce s deťmi je práve to, že sa učia, ako správne pracovať, aj keď to niekedy dlhšie trvá. No musíme pozerať do budúcnosti a učiť deti, že je dôležité rozdeliť si čas na prácu a odpočinok, že aj na prácu máme vyhradený čas. Tento čas využiť na to, aby sme svoju prácu urobili dobre, dokončili ju. Tým ich učíme istému poriadku, ktorý treba pri práci mať. Keď si predstavíme svoje deti ako budúcich študentov, kolegov, manželov či manželky, ako ich vidíme v tejto oblasti? Ako ľudí, ktorí vedia pracovať svedomito? Ak áno, ich výchova v tejto oblasti sa začína už od skorého detstva, samozrejme primerane veku.

Súčasťou kultúry rodiny sú rituály, či tradície, ktoré pomáhajú vytvárať identitu každej rodiny. Poznám rodiny, ktoré na Štedrý deň doobeda chodia pomáhať do charity. Alebo idú na Nový rok na pravidelnú túru. Niektorí chodia vždy v sobotu doobeda bicyklovať. Možností je mnoho. Každá rodina je iná, no tieto tradície pomáhajú vytvárať to, čo je pre našu rodinu špecifické.


Spoločný čas

Na vytváranie silnej rodiny je potrebné, aby sme spolu trávili čas. A to tak, že túto vzácnu komoditu dávame každému.

Keďže najdôležitejší vzťah v rodine je medzi manželmi, je nevyhnutné, aby si manželia našli čas len pre seba. Aspoň na chvíľu. Či už dajú deti spať a strávia ho pri šálke kávy alebo pohári vína alebo, ak im to možnosti dovoľujú, ísť spolu na prechádzku, do kina, či divadla. Vtedy sa môžu rozprávať o sebe, čo ich trápi, teší a neriešiť len „prevádzkový“ chod rodiny.

Z vlastnej skúsenosti viem, aké je dôležité nájsť si čas aj pre každé dieťa individuálne. Pri viacdetných rodinách je to o to dôležitejšia, aj keď si to vyžaduje skutočne dobré plánovanie. Keď boli naše deti malé, manžel si vyhradil raz za týždeň jeden deň, kedy len jedno dieťa niekam vzal a venoval sa len jemu. Či už šli len von, na plaváreň, do kina, na futbalový zápas, bol to čas len pre toto dieťa a deti sa na to vždy veľmi tešili.

Môžeme a mali by sme vytvárať kultúru rodinných osláv, spoločných stretnutí, využiť aj malé príležitosti na stretnutie rodiny – formuje to identitu rodiny a prehlbuje vzťahy. Už príprava na oslavu alebo sviatku je jej súčasťou a môžeme do toho zapojiť aj deti.


Budovaním rodinnej kultúry vrývame hlboké zakorenenie všetkých členov rodiny. Takáto výchova dáva jednak korene, ale aj krídla. Tým budujeme dom na skutočný domov, kde sa každý chce vrátiť a cíti sa prijatý a dôležitý.

bottom of page