top of page
  • Writer's pictureGabriela Burianková

Štvorec nikdy nebude kruh


Všetci, čo vychovávame deti vieme, že chlapci a dievčatá sú iní. Fyzicky, psychicky aj mentálne. Kto vychováva obe pohlavia alebo s nimi pracuje, dobre vie, čo to znamená v praxi. Lámeme si hlavu, prečo je to tak, prečo tí chlapci nevedia obsedieť, všade lezú, sú hluční, majú radi boj a radi sa hrajú na vojakov. Prečo niekedy nemôžu byť ako dievčatá? Kľudne sedieť, kresliť si, čítať si? Iste, aj medzi chlapcami sa nájdu pokojnejší, tichší a medzi dievčatami také, ktorým hovoríme „chlapec v sukni.“ Vo všeobecnosti je to ale tak, že chlapci nám dávajú pri výchove viac zabrať. Na čítaní, kreslení, hraní sa s kockami nie je nič zlé a aj k takýmto aktivitám treba chlapcov viesť. Len chlapci to jednoducho nevydržia tak dlho ako dievčatá, ako by sme si možno často predstavovali.


Prečo?

Ak sa pozrieme späť do nedávnej minulosti, veľký vplyv na výchovu chlapcov malo radikálne feministické hnutie, ktoré začalo získavať v spoločnosti výraznejší vplyv od 70. tych rokov minulého storočia. Začali sa prejavovať snahy zotrieť prirodzené rozdiely medzi pohlaviami s tým, že tieto rozdiely sú len výsledkom patriarchálnej výchovy. Niektoré feministky, ako napr. Gloria Steinemová tvrdili, že u chlapcov je výchova zameraná na dokazovanie ich mužskosti tým, že ovládajú druhých. Iné tvrdili, že treba pri výchove viesť chlapcov k tomu, aby sa hrali s bábikami a dievčatá s autíčkami, nebyť k dievčatám také láskavé, lebo to v nich utvrdí sexuálne stereotypy. Chlapci sa zároveň môžu stať tým kým chcú – aj starými mamami. O názoroch feministického hnutia sa nechcem rozpisovať, avšak ich vplyv na výchovu cítiť dodnes.

Zlom v pohľade na rozdielnosť správania medzi chlapcami a dievčatami nastal koncom 80. tych rokov minulého storočia, kedy sa začali používať rôzne neinvazívne meracie technológie ako MRI, skenery a pod. Neuroveda a s ňou spojený výskum mozgu priniesli nové a niekedy nečakané výsledky. Keď vedci porovnávali ženský a mužský mozog pri tých istých podnetoch zistili, že sa u každej skupiny zapájajú do činnosti iné časti mozgu. Takže rozdiely neboli len následkom výchovy.

Ako to teda je?

Všetko začína už v maternici. Okolo 7. týždňa vývoja plodu sa začne u chlapcov vo veľkom množstve tvoriť testosterón. Ten má za následky nielen zmeny v štruktúre mozgu ale aj aj to, že sa znižujú prenosy elektrických impulzov medzi jednotlivými mozgovými pologuľami. Čo to znamená? To, z čoho si neskôr chlapcov a mužov niekedy my ženy uťahujeme. Nerobia viac vecí naraz, nespájajú si rôzne udalosti a zážitky v takej miere ako ženy, pomalšie si vytvárajú názory hlavne v citovej oblasti. Pôvod takého správanie je ale v mozgu, nie je to záležitosť len vôle.

Výskumy potvrdzujú viaceré fyziologické rozdiely medzi mužmi a ženami v reakcii mozgu na vonkajšie podnety. Pozrime sa na niektoré z nich.


Počujú chlapci inak ako dievčatá?

Áno, chlapci počujú inak ako dievčatá. Pri výskumoch u malých detí sa ukázalo, že reakcia na zvuky je u dievčat omnoho citlivejšia ako u chlapcov. Z toho vyplýva, že na chlapcov treba hovoriť hlasnejšie. To, čo môže byť pre dievča zvýšenie hlasu, pre chlapca je normálna zóna počutia. Náš syn mi často vraví, že hovorím potichu. A to nemám tichý hlas. Jednoducho musím hovoriť niekedy hlasnejšie. Tento zaujímavý fakt potvrdzuje, že sluchové ústroje chlapcov sú lepšie nastavené na hlas mužov a hovorí v prospech toho, aby chlapcov učili muži.

Dievčatá a ženy sú viac citlivé na zvuky „v pozadí“. Vadí vám klopkanie perom a stôl? Vedzte, že chlapec si to častejšie ani nevšimne, ale dievčatám to môže veľmi vadiť, napr. pri učení.

Ako to „cítia“ chlapci

Zaujímavý je rozdiel v čuchovej oblasti. Máte doma tínedžera a keď otvoríte jeho izbu, niekedy skoro odpadnete od pachov, ktoré vás ohúria? Idete hneď k oknu a musíte ho otvoriť? Keď sa ho spýtate, či necíti ten smrad, on sa na vás pozrie s výrazom, že o čom hovoríte? Nuž, necíti to ako vy. V štúdiách bolo preukázané, muži majú o niekoľko milión čuchových buniek menej ako ženy. A tu je príčina, prečo je váš tínedžer v kľude. To neznamená, že nemáme chlapcov viesť k tomu, aby vetrali. Ale treba vedieť, že majú jednoducho iný „čuch“.

Prečo sa chlapci orientujú inak ako dievčatá?

Pri skúmaní mozgu pri činnostiach zameraných na navigáciu vedci zistili, že mužom sa aktivizuje iná časť mozgu ako ženám. U mužov je aktivizovaný hipokampus, ktorý je zameraný na priestorovú orientáciu a geometriu. Preto sa muži vedia lepšie orientovať ako ženy, mapy sú pre nich čitateľnejšie, viac používajú absolútne smery a hodnoty - kilometre, metre a svetové strany. Ženám sa aktivizuje mozgová kôra, čo spôsobuje, že sa skôr orientujú podľa orientačných bodov ako zelený dom, vykvitnutý voňavý strom a pod.

Tento fakt má vplyv aj na učenie matematiky. Chlapci majú radšej jasné jednoduché čísla a príklady, dievčatá skôr chápu, ak je úloha spojená s textom. Napríklad ak zadanie dostanú dievčatá formou slovných úloh, viac im to pomáha pochopiť problém.


Čo s tou agresivitou?

Testosterón a stavba mozgu sú zodpovedné za to, že chlapci majú v sebe viac agresivity. Často v svojom okolí pozorujem, že hlavne mamičky sú nešťastné, že ich syna viac zaujímajú bojové hry, palice má ako zbrane a boja sa, že to v chlapcoch len rozvinie agresivitu. A tak mu to zakazujú. Toto je veľmi častá chyba. Chlapci v sebe istú mieru agresivity prirodzene majú, s tým nič neurobíme. Ako som uviedla, má to fyziologický dôvod v testosteróne a stavbe mozgu. No tým, že ju potlačíme v jednej oblasti, môže sa preukázať v inej oblasti – často oveľa menej zdravým spôsobom.

Chlapcom musíme dať priestor na vybitie tejto agresivity, ale dať jej zároveň pravidlá. Musíme ju usmerniť, nie potlačiť.


Táto oblasť je v edukačnom procese na našich školách často zanedbávaná. Väčšiu časť učiteľov tvoria ženy, a tak je prirodzené, že chlapčenský svet je im trochu cudzí. Istotne sú aj pani učiteľky a vychovávateľky, ktoré z osobnej skúsenosti alebo vďaka samo vzdelávaniu rozumejú týmto rozdielom a snažia sa ich pri práci zohľadniť. Častejšie však vidíme neporozumeniu svetu chlapcov. A tak sa snažia v školách chlapcov skrotiť – guľovanie je zakázané, bojové hry sú zlé, obrázky kde sú zbrane sa nemôžu kresliť atď. Je to všetko veľké nepochopenie, z ktorého chlapci často vychádzajú ako zlí, neposlušní, neusmerniteľní. A pritom...sú len normálnymi chlapcami.

Pri doplnkovom vzdelávaní učiteľov na školách je rozhodne potrebné zamerať sa aj na túto problematiku. Predišlo by sa tak mnohým nedorozumeniam.

Chlapci medzi sebou prirodzene bojujú, je to ich spôsob komunikácie. To neznamená, že si ubližujú. Chlapci sú po hádke, prípadne aj drobnej šarvátke naďalej kamaráti, alebo ich nahnevanie veľmi rýchlo prejde, na rozdiel od dievčat, ktoré medzi sebou bojujú skôr slovne a viac zákernejšie. Chlapci sa pobijú a idú ďalej, dievčatá sú schopné sa medzi sebou dlho nerozprávať a ešte nahovoria proti jednej aj iné kamarátky. V konečnom dôsledku si dievčatá ubližujú viac ako chlapci.


Prečo kreslia inak?

Rozdiely vo vizuálnom systéme stoja tiež za pozornosť. Pri štúdiách sa zistilo, že muži majú iné zloženie sietnice oka ako ženy a následne signály z oka sa prenášajú u mužov do iných centier v mozgu ako u žien. To má vplyv na obsah kresby. Chlapci kreslia veci priamo v akcii – raketa narazí do planéty, a dievčatá nakreslia skôr postavu, zvieratá, kvety.

Chlapci sa viac sústreďujú na „Kde je to? Kam to ide? a dievčatá na „Kto je to? Čo je to?“ Výskumníčka Donna Tuman, ktorá skúmala rodové stereotypy v predmete detskej kresby to zhrnula takto: „Chlapci kreslia slovesá, dievčatá podstatné mená.“

Chlapcom stačí pri kreslení max. 6 farieb, dievčatá použijú 10 aj viac.

Pri pohľade na detaily v kresbe detí sa nedá si nevšimnúť, že dievčatá sú zamerané na detaily oveľa viac ako chlapci.

Ak sa hodnotí kresba postavy pri nástupe do školy, chlapci často ťahajú za kratší koniec. Často chýbajú uši, krk, prsty...Ale nie je to ich chyba. Jednoducho isté časti ich mozgu ešte nedozreli. Ak by sa deti prijímali do škôl na základe priestorovej orientácie a pochopenia čísiel, oblasti ktorá u chlapcov dozrieva skôr, tak by dievčatá vo všeobecnosti ťahali za kratší koniec.


Keď sme pri kresbe, je dobré sa pozrieť aj na rozdiely v motorike, ktorá s ňou súvisí: chlapci vo veku približne 5 rokov nemajú mozgovú kapacitu pre motorické zručnosti na písanie abecedy rozvinutú tak, ako dievčatá v tomto veku. Dozrieva u nich približne o jeden a pol roka neskôr. Je to jeden z dôvodov prečo sú chlapci menej pripravení zvládnuť pomerne rýchle osnovy v školách týkajúce sa písania. Žiaľ, osnovy tento fakt nezohľadňujú.


Chlapci málo rozprávajú o pocitoch.

Všimli ste si, že chlapci, ale aj dospelí muži neradi hovoria o svojich pocitoch? Dievčatá a ženy rady rozoberajú svoje prežívanie, city, rady analyzujú rôzne postavy z filmov, románov. Dievčatám to pomáha orientovať sa vo svojich vlastných pocitoch. Vedia pocity vyjadriť a potrebujú o nich rozprávať.

Rozdiel je v tom, že u dievčat sa počas vývoja prepájajú tie časti mozgu, ktoré spájajú emócie s tými, ktoré sú zodpovedné za uvažovanie, jazyk. U chlapcov je to v menšej miere a preto rozoberanie pocitov je pre nich nepohodlné. Ak to po chlapcoch chceme, vlastne ich nútime, aby prepojili tie časti mozgu, ktoré normálne nie sú úplne prepojené. Preto to odmietajú a môžu reagovať podráždene, keď to od nich chceme. Určite treba, aby chápali svoje pocity – radosť, hnev, smútok a aby chápali aj pocity druhých, ale nenúťme ich to rozoberať.


Čo im dať čítať?

Chlapci potrebujú dobrodružstvo a mužských hrdinov. Majú radi literatúru faktu, vojnové knihy. Pre chlapcov treba vybrať správny druh fikcie – takú, kde sú silné mužské postavy, ktoré robia nepredvídateľné veci alebo dramatické kroky k zmene sveta. Knihy Marka Twaina, Traja pátrači, Verne či „mayovky“ sú ideálne.

Štúdia, ktorú realizoval v roku 2003 Edward de Roche ukázala, že u chlapcov sa lepšie rozvíja slovná zásoba a zlepšuje sa pravopis, ak čítajú noviny.

Dievčatá majú rady romány a fiktívne príbehy, pri ktorých sa môžu vcítiť do postavy, hodnotiť, ako by sa oni cítili, keby boli na mieste tejto postavy a analyzovať jej správanie.

Na tieto rozdiely treba dbať aj pri výchovno-vzdelávacom procese v školách a podľa toho vyberať literatúru pre deti. Náš syn ako druhák dostal ako povinné čítanie Danku a Janku. Mne sa tá kniha ako dieťaťu páčila, ale on ju nechcel ani vidieť. Išla som za pani učiteľkou a dohodli sme sa, že stačí, ak prečíta aspoň jednu kapitolu a nech si vyberie niečo iné, čo ho zaujíma a napíše o tom. Bolo to rozumné rozhodnutie.


Prirodzených rozdielov medzi chlapcami a dievčatami je samozrejme viac a nedá sa všetko napísať v tomto článku. Dôležité je vedieť, že rôzne oblasti mozgu sa vyvíjajú v rôznom poradí u dievčat a chlapcov. Nedá sa vo všeobecnosti tvrdiť, že chlapci sa vyvíjajú pomalšie.

Čím nižší vek, tým sú rozdiely zreteľnejšie. Mozog dozrieva približne v 25 – 30 roku života. V tomto veku tiež vidíme rozdiely, ale nie až tak výrazne, ako pri malých deťoch.


Na záver by som citovala amerického autora výchovnej literatúry Jamesa Dobsona :

Sú muži dobrí alebo zlí? Na prvý pohľad by sa zdalo, že všetky dobré vlastnosti majú dievčatá – vo všeobecnosti nerobia toľko chýb, menej riskujú, lepšie sa učia, sú k druhým pozornejšie a sú menej impulzívne. Majú sa teda muži poženštiť, trochu zoslabnúť a zmäknúť?

Nezabúdajme, že chlapci sú v skutočnosti muži v zácviku. Ich agresívne správanie nie je samoúčelné. Pripravuje ich na ich budúcu úlohu zabezpečovateľa a ochrancu. Aj asertivita sa podieľa na budovaní charakteru. Za predpokladu, že je vhodne usmernená.“


Agresivitu však nechápme len ako útočné správanie. Je aj o bojovnosti, riskovaní a odvahe, ktoré musíme naučiť chlapcov používať v správnej miere. Je ako dravá rieka, ktorú musíme regulovať, aby sme z nej dostali pozitívnu silu. Usmernená sila dravej rieky vie poriadne roztočiť turbíny priehrady. Tým sa mení na energiu, ktorá môže rozsvietiť celé mesto a tak jej dať zmysel.

Buďme ako rodičia trpezliví a chápaví k našim chlapcom. Ak sme učitelia, vzdelávajme sa v tejto oblasti. Rešpektujme ich rozdielnosť voči dievčatám. Nechcime, aby boli ako dievčatá. Štvorec nikdy nebude kruh. A tak to má byť.

Zdroj:

Leonard Sax: „Why gender matters?“, Harmony Books, 2005,2017

James Dobson: Výchova chlapcov, Porta Libri, 2017

 

bottom of page